Dnešná doba núti ľudí dosiahnuť niečo a nikto asi ani poriadne nevie, čo to vlastne je. Počet lajkov nestačí, stav bankového konta je stále žalostne nízky a prvá rada na Fashion Live nie je dostatočne vpredu.
Dnešná doba nie je veľmi milosrdná voči individualitám, keďže nikto nemá čas sa nad sebou poriadne zamyslieť a spása neprichádza, pretože už ani ten Mesiáš dnes nemá luxus, aby sa vytrepal na 40 dní na púšť a porozmýšľal nad poslaním života. A tak sme nechaní napospas pseudospasiteľom v podobe fashion blogeriek, start-upistov, handmade maniačok, foodblogerov, ďalším samozvaným odborníkom na výživu, cross-fiťákom, preintelektualizovaným spisovateľom a Silvie Šuvadovej, ktorí majú okamžitý recept na spasenie a budú vás presviedčať o svojej pravde, aby ste im dali lajk, kúpili ich produkty alebo prispeli na záchranu psíka. Online priestor je založený na šifrách jedničiek a núl a musíte sa pozrieť zblízka, aby ste pochopili, čo je jednička a čo nula a čo je filantropická motivácia a čo ego.
Po jednom páde a kolapse ega náhodou vznikol tento blog, kde sa zrodil charakter tety Sue Ellen, ktorá bojuje proti dilemám dnešného sveta alkoholom. Pridávali sa ďalšie fascinácie z detstva konfrontované sklamaniami dospelosti a pomaly vznikal obsah, kde si stačilo vystreliť z mamičiek na Sashe a Evelyn Benčičovej, aby pribudli nasledovníci. Tete Sue Ellen pribudli obdivovatelia v súkromnom živote, po prepitej noci sa zobudila v cudzej posteli, aby musela dať kopačky cez GIF-ko na blogu (fashion blogerky, skúste si to, je to menej bolestivé ako osobne). Teta Sue Ellen si na základe vtipu s Čubírkovou získala zamestnanie v kreatívnom biznise, kde sa ešte zvýšila konzumácia alkoholu a dostupnosť psychotropných látok. Prišli aj žiadosti o autogram, ale keďže bola teta Sue Ellen v podguráženom stave, tak namiesto podpisu hodila na papier pár vulgarizmov. Teta Sue Ellen mala proste veľké ego.
Humor je skvelá obrana na ľudskú hlúposť, ale ak čerpáte inšpiráciu v škaredých veciach, nalepí sa na vás veľa škaredého. A s tým sa dlhodobo žiť nedá. Teta Sue Ellen vytýčila, čo by sa robiť nemalo, ale sama sa na tú cestu ešte nevydala. Tak sa musíme rozlúčiť s týmto blogom, ktorý nie je nič viac a nič menej ako kombináciou jedničiek a núl a ďakujeme za podporu, ale musíme nechať tetu Sue Ellen zomrieť, aby sa mohli prebudiť hlbšie charaktery, ktoré sa na tento blog proste nehodia a môžu vyjsť do sveta s odvahou: „Poďte vlci, vyhejtujte nás.“
Snáď sa stretneme opäť niekedy alebo niekedy pri ďalšom projekte. ČIN! ČIN!
PS: Držme si palce, aby to neskončilo iba pri start-upe s tričkami „Smútok v srdci, falafel v placke“.
PS2: Nie, nevieme, čo sa stalo s videom o holokauste niekedy alebo niekedy.
